Konštrukcia steny komína je základným stavebným parametrom komína, ktorý musí spĺňať tepelné technické vlastnosti. Veľmi dôležité sú aj hydraulické požiadavky, požiarne a bezpečnostné požiadavky.

V neposlednom rade sú dôležité i požiadavky na mechanické vlastnosti v závislosti na parametroch splodín a okolitého prostredia komína. Komíny môžeme rozdeliť z viacerých hľadísk.

Podľa tlakových podmienok môžeme komíny rozdeliť na:

• Komíny pretlakové

• Komíny podtlakové

• S prirodzeným ťahom

• S umelým ťahom

Komíny s prirodzeným ťahom sú komíny tradičné. Používali sa hlavne v minulosti výhradne pre odvod splodín od podtlakových spotrebičov. V komíne s prirodzeným ťahom sa vytvára podtlak (nižší tlak ako je atmosferický) v dôsledku tepelných splodín. Spaliny, ktoré majú vyššiu teplotu a tým nižšiu hustotu ako okolitý vzduch, spôsobujú v sopúchu komína podtlak. Veľkosť tohto podtlaku (prirodzeného komínového ťahu) je odvodená z rozdielu hustôt vzduchu a spalín a z účinnej výšky komína.

Komín s prirodzeným ťahom musí mať viacero potrebných vecí, bez ktorých by sa nezaobišiel. Dôležitá je predpísaná najmenšia prípustná výška podľa výkonu spotrebiča a tvarových podmienok dymovodu. V komíne musí byť dostatočne vysoká teplota spalín, aby sa vztlakom teplých spalín vytvoril dostatočný ťah. Dôležitý je aj dostatočný tepelný odpor steny komína tak, aby nízkou teplotou na povrchu komínového prieduchu nedochádzalo k ochladzovaniu prúdiacich spalín. Potrebné je aj vyústenie vo vhodnom mieste na streche a v dostatočnej výške nad rovinou strechy podľa jej sklonu tak, aby prúdenie vzduchu okolo ústia prieduchu, vyvolané účinkom vetra, neznižovalo ťah v komínovom prieduchu a neovplyvňovalo spaľovanie v podtlakovom spotrebiči.

Komín s umelým ťahom sa najčastejšie používa pri nedostatočnom ťahu v spaľovacej komore spotrebiču alebo pri negatívnej výške dymovodu. Takýto komín je vhodný aj pri malej účinnej výške komína alebo pri veľkej dĺžke dymovodu s veľkými miestnymi stratami. Komín s umelým ťahom sa používa i v tom prípade, keď je nízke vyústenie komína nad strechou.

Pretlakové komíny sa navrhujú prevažne pre odvod spalín od pretlakových spotrebičov, kde pretlak spôsobuje ventilátor horáka. Aj pri pôsobení pretlaku od ventilátora sa bude uplatňovať i prirodzený ťah komína, vyjadrený statickým ťahom. Niektoré spotrebiče, ktoré majú zhodnú konštrukciu s podtlakovými spotrebičmi, majú umiestnený spalinový ventilátor v spalinovom hrdle. Podobne môže byť umiestnený spalinový ventilátor aj na dymovode.

Medzi charakteristické vlastnosti pretlakových komínov patrí, že sú to komíny napospol navrhované ako komíny mokré. Tieto komíny sú jednoplášťové bez tepelnej izolácie a musia byť tesné, najčastejšie z rúr z nerezového materiálu. Komíny sa nenavrhujú so zbernou tvarovkou v päte prieduchu, väčšinou dymovod plynule prechádza do komínového prieduchu. Komíny pristavené sú bez ochranného vzduchové prieduchu a tvorí ich len rúra komínového prieduchu. Pri týchto komínoch nie je požadovaná minimálna účinná výška. To znamená, že výška komína vychádza z dispozičných podmienok budovy.

Rozdelenie komínov podľa vlhkosti

Laik sa často nezaoberá tým ako by mal jeho komín vyzerať alebo aké požiadavky by mal spĺňať,. Tento článok slúži na to aby si aj obyčajný človek uvedomil, koľko druhov komínov existuje a aby pri stavbe domu nepodceňovalo výber takéhoto zariadenia.

Hodnotenie komínov podľa možného vzniku kondenzácie v prieduchu je založené na porovnaní povrchovej teploty na vnútornom líci prieduchu v ústi komína s teplotou rosného bodu spalín. Z tohto hľadiska môžu byť komíny suché alebo mokré.

Pri používaní spotrebičov podtlakových alebo atmosférických na plynné palivá sa navrhovali a prevádzkovali len suché komíny. V suchom komíne vzniká kondenzácia iba krátkodobo, väčšinou pri nábehovom stave, než sa komínovú vložku podarí ohriať nad teplotu rosného bodu spalín. Suché komíny sú charakteristické tým, že stena komína má dostatočný tepelný odpor preto, aby spaliny neboli pri prietoku komínovým prieduchom ochladzované. V suchých komínoch je v päte komína nádobka na zachytávanie kondenzátu s odvodňovacou hadičkou. Väčšinou je však prípadný kondenzát zo spalín, ktorý sa sústredí v nádrži počas prevádzky, spätne odparený.

Mokré komíny sú takmer výhradne komíny pretlakové alebo sú aspoň s pretlakom spalín v dymovode. Z kondenzujúcich spalín sa na povrchu prieduchu uvoľňuje také množstvo vypareného tepla, ktoré sa rovná tepelnej strate prechodom cez stenu komína. Charakteristickým znakom pri mokrých komínoch je, že sú väčšinou pretlakové a na komínovom prieduchu nie je tepelná izolácia. Komínový prieduch musí byť skúšaný na vzduchotesnosť a vodotesnosť. Kondenzát stekajúci po stenách komínového prieduchu je v päte prieduchu uložený a odvádzaný do kanalizácie. Dôležité je, že komínový prieduch vstaveného komína je vložený do vzduchového prieduchu, ktorým sú odvádzané spaliny z prípadnej netesnosti komínového prieduchu. Pri týchto komínoch nie je vyústenie komína nad strechu ovplyvnené tlakovými podmienkami od vetra – spaliny vyúsťujú do atmosféry pod pretlakom.

Vlhkosť na vnútornom povrchu komínového prieduchu môže vzniknúť na základe dvoch príčin. Z kondenzácie spalín na povrchu chladnejšieho komínového prieduchu než je rosný bod spalín alebo v dôsledku atmosferického dažďa prenikajúceho do prieduchu cez komínové ústie.

Komíny rozdelené podľa umiestnenia

Podľa umiestnenia komína poznáme vstavené komíny, pristavené a voľne stojace komíny. Takéto rozdelenie je veľmi dôležité a musí si ho uvedomiť, každý kto stavia komín v dome alebo vo svojej záhrade ku záhradnému krbu.

Vstavané komíny sú vedené priestorom budovy s vyústením nad strechu budovy. Vstavané komíny v priestore budovy predstavujú veľkú kategóriu domových murovaných komínov, ktoré sa stavali v celom historickom období. Murované komíny boli veľmi často súčasťou vertikálne murovanej konštrukcie. Až v poslednom storočí sa murovaná konštrukcia komína materiálovo a neskôr aj staticky oddeľovala od nosného konštrukčného muriva. Nové jednovrstvové alebo viacvrstvové komíny sú ako samostatná konštrukcia vedené väčšinou pozdĺž stredných múrov. K výhodám vstavaných komínov sa radí napríklad to, že prechádzajú vykurovaným alebo temperovaným priestorom budovy, dovoľujú nižší tepelný odpor a fakticky nevytvárajú tepelnú stratu z prestupu tepla. Tepelná strata sa kompenzuje v ohrievaní vnútorného priestoru budovy. Tepelný a difúzny odpor steny vnútorného komína dovoľuje jednoduchšiu a tým aj lacnejšiu konštrukciu komína. Jednoduchšia je aj povrchová úprava plášťa, pretože nie je nutná ochrana proti atmosferickým vplyvom ako napríklad proti dažďu, vetru, mrazu alebo vlhkosti.

Komíny pristavené k budove sú z pohľadu tepelno technického i materialového považované za vonkajšie komíny. Väzba na budovu býva často iba v uchytení komína alebo v inom statickom zaistení. Pristavené komíny sa najčastejšie navrhujú pri rekonštrukcii budov. Pri dodatočnej výstavbe komína sa väčšinou používa ľahká plechová konštrukcia trojzložkového komína, ktorá je uchytená do obvodového muriva. V nových objektoch bývajú pristavené komíny tiež keramické. Stena komína musí byť riešená náročnejšie, keďže na tento komín vplývajú vonkajšie vplyvy ako vietor, mráz či dážď. Preto sú tieto komíny viac chúlostivejšie. Veľmi často je problém aj s architektonickou stránkou prístavby takého komínu, keďže staviteľ musí brať do úvahy vzhľad budovy ale aj materiál či farbu.

Voľne stojace komíny nemajú väčšinou na budovu žiadnu väzbu ani z hľadiska uchytenia. Voľne stojacimi komínmi odvádzame najčastejšie spaliny od väčších zdrojov, napríklad blokových kotolní alebo od zdrojov technologického spaľovania. Okrem všetkých tepelno-technických problémov so stenou komína a povrchom plášťa sa u voľne stojacich komínov nutne rieši ich statická stránka. Je nutné tu posudzovať stabilitu komína.

Vedenie prieduchu komína je tiež dôležité

Pri stavbe domu si musí každý jeho majiteľ alebo staviteľ uvedomiť, aký komín si zabuduje do svojej stavby. Komíny sa rozdeľujú podľa viacerých hľadísk a jedným z dôležitých aspektov je aj vedenie prieduchu komína. Podľa vedenia prieduchu sa komíny delia na priebežné a podlažné.

Za priebežné komíny sú považované komíny s komínovými prieduchmi, ktoré prechádzajú cez všetky podlažia. Priebežné komíny sa používali ako klasické samostatné murované komíny, do ktorých ústili spotrebiče z jednotlivých podlaží. V pôvodnej podobe boli priebežné komíny často súčasťou nosnej konštrukcie muriva. Tu bola možnosť pripojenia lokálnych spotrebičov na tuhé palivo.

Podlažné komíny sa montujú hlavne pre spotrebiče na plynné palivá. Používajú sa tu väčšinou ľahké komínové konštrukcie, u ktorých je možné uchytenie do vertikálnej murovanej konštrukcie. Podlažný komín je možné zamontovať aj do stropnej konštrukcie. Za podlažné komíny sú považované aj vložky komínov, ktoré sa zakladajú už do existujúcich murovaných komínov. Výhodou podlažných komínov je ich vysoká úspora v cene a veľmi vysoká kvalita.

V dnešnej dobe sa priebežné komíny navrhujú čoraz menej, pretože s prechodom z tuhých palív na plyn už nie je potrebné tieto komíny stavať. A preto stačia podlahové komíny, ktoré sú menej náročné na údržbu.