Už samotný názov hovorí, že táto podlaha je voľne položenou podlahovinou, ktorá „pláva“ od steny po protiľahlú stenu. To znamená, že nie je nijak lepená ani inak pevne montovaná o spodnú plochu alebo o stenu. Výber a montáž plávajúcej podlahy pre laika nie je jednoduchou záležitosťou. Nekupujme podlahu len na základe finančného hľadiska. Keďže podlaha v interiéri je najviac namáhaný prvok, musí sa vybrať vhodný typ do daného priestoru.

Plávajúce podlahy možno rozdeliť do troch skupín – drevené podlahy, laminátové podlahy a podlahy z vysokotlakového laminátu. Všetky sa vyrábajú v rôznych úpravách pre rôzne typy priestorov a rôzne použitie. Platí zásada, že čím je priestor viacej namáhaný, tým viac má byť odolný povrch a jadro. Zároveň prax ukázala, že životnosť plávajúcej podlahy pri normálnom užívaní nie je daná odolnosťou povrchovej vrstvy. Prvoradá je kvalita podkladu pod plávajúcou podlahou a použitie dreviny nášľapnej vrstvy u drevených podláh, typom jadra u laminátových podláh a vlhkosťou priestoru, kde je podlaha položená.

Drevenú podlahu je vhodné klásť do suchých a čistých priestorov, laminátová sa hodí aj do vlhkých a viac znečisťovaných priestorov a vysokotlakový laminát do suchých aj znečisťovaných priestorov. Kvalitná podlaha je u väčšiny výrobcov rovnou doskou s miernym predpätím, s presne kalibrovaným perom a drážkou, prípadne s mechanickým zámkom. Nevykazuje konvexný ani konkávny banánovitý tvar. Už pri kúpe si toto môžeme overiť priložením dvoch lamiel k sebe. Medzi hranami s drážkou nesmie byť žiadna medzera, zároveň spojenie dvoch lamiel nesmie byť úplne voľné, ale ani ťažké, napríklad iba pomocou sťahovadla. Správny spoj nemá medzery medzi lamelami a výškový odskok hrán. Zistiť to môžeme pomocou voľne sa šmýkajúceho kancelárskeho papiera po podlahe, ktorý by sa nemal nikde na hrane zadrhnúť. Dodávku a montáž je najlepšie zveriť odbornej firme z dôvodu dodržania technológie montáže a záručných podmienok.

Samotná podlaha je príliš drahá vec, aby sa na nej učili pracovať amatéri. Ak sa predsa len sami pustíte do montáže plávajúcej podlahy, musíte počítať s tým, že na to potrebujete nielen náradie, ale aj informácie, ktoré bežne nenájdete v priloženom návode v originálnom balení. Pred montážou je potrebné zmerať pomocou vlhkomera vlhkosť podkladového betónu. Prípustné hodnoty udáva výrobca v technologických listoch. Ďalej je potrebná kontrola nerovnosti, ktorá sa robí rovnou nepriehybnou lištou. Nerovnosť nesmie mať väčšiu odchýlku ako +/- 3 mm na jeden až tri metre. Pri kladení podlahy v panelákových bytoch je niekoľko kritických miest so zvýšenou nerovnosťou. Sú to predovšetkým spoje panelov, prechody v mieste zárubní, miesta pri potrubí ústredného vykurovania v podlahe a obvod podlahy pri stenách. Z ekonomického hľadiska je výhodnejšie tieto nerovnosti zasekať až potom urobiť samotnú nivelizačnú stierku na podlahe, ktorá by mala zabezpečiť rovinnosť podkladu.

Ak prekročíme predpísanú rovinnosť, bude plávajúca podlaha pružiť, postupom času sa vytvorí v mieste nerovnosti škára, do ktorej začne spolu s nečistotami prenikať vlhkosť. Môže to spôsobiť napučanie jadra a vznik klinového efektu, čím sa podlaha následne zničí. Na riešenie útlmu krokového hluku, tepelnej izolácie podlahy, vlhkostných pomerov a dodatočného vyrovnania nerovnosti sa pod plávajúcu podlahu vkladá podložka. Sú rôzne druhy podložiek a vyberať si ich môžeme podľa uprednostnenia niektorých spomínaných požiadaviek. V špecializovaných predajniach by mali odporučiť správny výber komponentov na každý konkrétny prípad. Nesprávne vybratá podložka môže spôsobiť napríklad tepelný odpor pri podlahovom kúrení. Pri montáži spojov si musíme dávať pozor, aby sa podložka nedostala do miesta spojov lamiel. Spôsobí to dodatočné pnutie a rozťahovanie spojov. Samotná podlaha sa kladie podľa návodu na montáž, ktorý by mal byť priložený v balíkoch.

Nikdy nezačnime montovať podlahu ihneď po donesení do miestnosti, vždy ju nechajme aklimatizovať sa v prostredí, kde bude položená, aspoň na jeden deň. Výrobcovia tiež odporúčajú klásť podlahu rovnobežne s najdlhšou stranou, v panelákových miestnostiach väčšinou kolmo na stenu s oknom. Z praxe však niektorí montážnici odporúčajú zmenu – klásť podlahu rovnobežne s užšou stranou, na ktorej je okno. Má to niekoľko výhod: opticky to zväčšuje miestnosť, dochádza k lomu slnečného žiarenia, na podlahe nie sú zvýraznené miesta spojov. V opačnom prípade boli viditeľné škáry v miestach spojov. Posledná výhoda je, že v prípade vytečenia vody z radiátorov nie je potrebné meniť celú podlahu, ale len niekoľko lamiel pod radiátorom. Položená podlaha musí mať okolo stien, zárubní, stĺpov predpísanú dilatačnú medzeru 1,5 cm. V niektorých prípadoch môže byť menšia, čo vedia skúsení montážnici odhadnúť. Na zakrytie dilatácií slúžia rôzne typy ukončovacích líšt, prechodových líšt a soklových líšt. Výhodné je použiť dvojprvkové rozoberateľné soklové lišty, kde možno dodatočne namontovať a skryť káblové rozvody.

Po ukončení montáže podlahu okamžite nezaťažíme ťažkým nábytkom. Z času na čas je vhodné nábytok presunúť, aby sa odstránilo dilatačné pnutie v podlahe. Podlahu pravidelne kontrolujeme a všetky vzniknuté medzery čo najskôr zatmeľme, tým sa predĺži jej životnosť