Cez zimu v našich domácnostiach kúrime vo veľkom, aby sme zabránili chladu, ktorý cítime. Avšak aj nadmerné kúrenie nie je príliš vhodné a to najmä preto, že v miestnosti nastane výrazný pokles vlhkosti. U nás to môžeme sledovať pri zdravotných problémoch ako sú napríklad príliš suché sliznice, následne na to ich malá obranyschopnosť, prechladnutie, kašľanie, zápal dýchacích ciest, ale aj mnoho ďalších, ktoré nezmyselne prikladáme za vinu chrípkovému obdobiu…

V našom záujme by sme mali prikladať významnú pozornosť prostrediu, v ktorom sa nachádzame a trávime v ňom dostatok času. Ideálna vlhkosť vzduchu v bytoch by mala byť od 45 až do 55 %. Sliznice našich dýchacích ciest trpia už pri poklese pod 40 %. V zime však byty príliš zohrievame a hodnota vlhkosti zvykne klesnúť až pod 20 %. Vzduch môžeme prirovnať k púšťam, ak mu nedáme dostatočné množstvo vody, začína si ho brať z rôznych rastlín, v našom prípade z nás samotných.

Ak je vlhkosť vzduchu príliš nízka, vtedy sa začne dariť mikroorganizmom, alergénom, ktoré začnú napádať našu sliznicu a spôsobujú oslabnutie celého organizmu. Následne na to, máme suché sliznice a začne sa u nás prejavovať dráždivý kašeľ. Hlieny sa nemôžu uvoľniť, pretože sú príliš zahustené a jednoducho to nejde. Tým pádom nás trápi dlhodobý kašeľ, ktorý sa nám nedarí vyliečiť a otravuje nás niekoľko týždňov. Nedávne výskumy potvrdili, že dlhodobé vysušovanie slizníc môže časom spôsobiť astmatické problémy. Ak chceme docieliť dostatočnú vlhkosť v byte, potom musíme dať vzduchu jednoducho napiť. Mýtus spočíva v tom, že si rozvešáme mokré uteráky na radiátor, to je však nekonečná hlúposť. To nám v žiadnom prípade nepomôže, a ani jednoduché otvorenie okna nie je dosť účinné.

Nedostatočná vlhkosť v byte nám môže spôsobiť oveľa viac ťažkostí, ako si myslíme – vysychanie slizníc horných dýchacích ciest, neustály a ťažko liečiteľný kašeľ, neustále upchatý nos, pocit škrabania v hrdle tesne po prebudení, zápaly nosohltana, ochorenie dýchacích ciest, bronchitídu, laryngitídu – najmä pri malých deťoch, suchá a podráždená koža, štípanie očí, suché ústa, prílišná únava. Týmto ochoreniam môžeme jednoducho predísť a to správnym zvlhčením vzduchu v miestnosti. Na trhu si môžeme zakúpiť rôzne zvlhčovače vzduchu.

Známe sú tri druhy zvlhčovačov a to : parové, ultrazvukové a diskové.

Parové zvlhčovače vzduchu – samotný vzduch zvlhčíme jednoducho a to pomocou vodnej pary. Voda sa v komore privedie do varu, následne na to je zmiešaná so vzduchom a tým sa postupne vyparuje do miestnosti. Výhoda spočíva najmä v ľahkej použiteľnosti, v nízkej cene, ale taktiež jeho využitie spotrebuje dosť energie, ak si to porovnáme s ostatnými druhmi zvlhčovačov.

Ultrazvukové zvlhčovače vzduchu – postupne premenia vodu pomocou vysokofrekvenčného zvukového oscilátora na drobné mikrokvapôčky a to v podobe chladnej hmly, ktorou pomocou ventilačného systému dochádza k pohlcovaniu suchého vzduchu. Pri nich je však náročnosť na finančné prostriedky o čosi vyššia a to najmä preto, že musíme raz za rok meniť dekalcikačné  filtre. Práve oni zabraňujú minerálnym soliam z vody, aby dráždili dýchacie cesty a taktiež obmedzujú usadzovaniu vody na náš nábytok. Ak nám zvlhčovač vzduchu dobre slúži, môžeme tieto filtre meniť aj dva krát do roka.

Diskové zvlhčovače, inak nazývané aj práčky vzduchu – pomocou otáčavých diskov spôsobujú prirodzené odparovanie vody. Pracujú na princípe samoregulácie a pomocou otáčajúcich diskov absorbujú toľko vlhkosti, koľko je potrebné. Nemôže dôjsť teda k samotnému prevlhčeniu. Disky zabezpečujú tichý chod a sú veľmi málo náročné na údržbu. Nemusíme sa zaťažovať s výmenou filtrov. Sú preto výhodné aj pre tých ľuďoch, ktorí nie sú príliš technicky zdatní.